Chronické infekcie a rakovina: Ako môžu infekcie ovplyvniť vznik nádorových ochorení

Rakovina sa najčastejšie spája s genetickými zmenami, životným štýlom, vplyvmi prostredia, vekom či dedičnou predispozíciou. Menej známym, no významným rizikovým faktorom môžu byť aj dlhodobo pretrvávajúce infekcie.

Odhaduje sa, že približne 15 % všetkých prípadov rakoviny vo svete súvisí s infekčnými pôvodcami, pričom tento podiel sa medzi jednotlivými regiónmi výrazne líši. V absolútnych číslach môže ísť o viac ako dva milióny prípadov rakoviny ročne.

To však neznamená, že infekcia automaticky vedie k rakovine. Väčšina infekcií sa s nádorovým ochorením nikdy nespája. Riziko vzniká najmä pri niektorých chronických infekciách, ktoré môžu počas rokov meniť prostredie v tkanivách, poškodzovať bunky alebo oslabovať prirodzené protinádorové mechanizmy organizmu.

Práve preto je dôležité týmto súvislostiam rozumieť. Mnohým nádorovým ochoreniam, ktoré súvisia s infekciami, totiž možno aspoň čiastočne predchádzať.

Ako môžu infekcie prispievať k vzniku rakoviny?

Infekčné mikroorganizmy môžu ovplyvniť vznik rakoviny viacerými spôsobmi. Najdôležitejšie mechanizmy zahŕňajú:

• chronický zápal,
• narušenie regulácie rastu buniek,
• oslabenie imunitného dohľadu.

1. Chronický zápal môže poškodzovať DNA

Zápal je prirodzenou súčasťou obrany organizmu. Keď telo bojuje s infekciou, imunitné bunky uvoľňujú látky, ktoré pomáhajú ničiť mikroorganizmy a opravovať poškodené tkanivo.

Po odznení infekcie sa zápalová reakcia za bežných okolností utlmí. Ak však infekcia pretrváva dlhodobo, zápal sa môže stať chronickým.

Pri chronickom zápale sú tkanivá dlhodobo vystavené zápalovým látkam a reaktívnym formám kyslíka a dusíka. Tie síce pomáhajú v boji proti infekcii, no pri dlhodobom pôsobení môžu zároveň poškodzovať DNA, bielkoviny aj bunkové membrány.

V postihnutom tkanive sa tak môžu opakovane striedať fázy:

zápal → poškodenie buniek → oprava tkaniva → nové delenie buniek

Pri každom bunkovom delení sa musí skopírovať DNA. Čím častejšie sa bunky poškodzujú a následne obnovujú, tým viac príležitostí vzniká na hromadenie genetických zmien.

Ak sa takéto zmeny postupne objavia v génoch, ktoré regulujú bunkový rast, opravu DNA alebo programovanú bunkovú smrť, môže sa zvýšiť pravdepodobnosť vzniku nádorového ochorenia.

Tento mechanizmus je dôležitý najmä pri niektorých chronických bakteriálnych a parazitárnych infekciách.

2. Niektoré vírusy dokážu priamo narušiť reguláciu buniek

Niektoré vírusy nepôsobia len prostredníctvom zápalu. Dokážu priamo ovplyvňovať mechanizmy, ktoré regulujú rast, delenie a prežívanie ľudských buniek. Takéto vírusy označujeme ako onkogénne vírusy.

Ich proteíny môžu napríklad tlmiť funkciu tumor-supresorových mechanizmov, ktoré za normálnych okolností bránia nekontrolovanému rastu buniek. Iné vírusové mechanizmy môžu podporovať bunkové delenie alebo brániť poškodenej bunke, aby zanikla.

Medzi najznámejšie onkogénne vírusy patria:

• ľudský papilomavírus (HPV),
• Epstein-Barrovej vírus (EBV),
• vírus hepatitídy B (HBV),
• vírus hepatitídy C (HCV),
• herpesvírus asociovaný s Kaposiho sarkómom (KSHV/HHV-8),
• ľudský T-lymfotropný vírus typu 1 (HTLV-1).

Dobrým príkladom je pretrvávajúca infekcia vysokorizikovými typmi HPV. Vírusové proteíny môžu narušiť mechanizmy, ktoré chránia bunku pred nekontrolovaným rastom. Ak infekcia trvá dlhodobo a pridajú sa ďalšie molekulárne zmeny, môže sa postupne vytvoriť prostredie vhodné na vznik nádorových buniek.

Ani v tomto prípade však infekcia sama osebe spravidla nestačí. Rakovina vzniká zvyčajne až kombináciou viacerých zmien, ktoré sa hromadia v priebehu času.

3. Niektoré infekcie oslabujú prirodzený protinádorový dohľad

Imunitný systém nás nechráni len pred vírusmi, baktériami či parazitmi. Zároveň priebežne kontroluje naše vlastné bunky a snaží sa rozpoznať tie, ktoré sa správajú abnormálne.

Ak imunitný systém zachytí potenciálne nebezpečnú bunku včas, môže ju odstrániť ešte predtým, ako sa z nej vyvinie klinicky zistiteľný nádor.

Niektoré infekcie však môžu túto schopnosť oslabiť. Najznámejším príkladom je HIV. Samotný HIV priamo nemení zdravé bunky na nádorové. Výrazne však oslabuje imunitný systém, čím môže znížiť schopnosť organizmu kontrolovať iné infekcie spojené s rakovinou.

Aj preto je pri výraznej imunodeficiencii súvisiacej s HIV vyšší výskyt nádorov spojených napríklad s HPV, EBV alebo KSHV.

V takomto prípade sa riziko rakoviny môže zvyšovať v dôsledku kombinácie chronickej infekcie, oslabenej imunity a ďalšieho onkogénneho patogénu.

Ktoré infekcie sú najčastejšie spojené s rakovinou?

Za veľkú časť nádorov súvisiacich s infekciami zodpovedá relatívne malá skupina infekčných pôvodcov.

Infekčný pôvodca	Najčastejšie súvisiace nádorové ochorenia
Helicobacter pylori	rakovina žalúdka, žalúdočný MALT lymfóm
HPV	rakovina krčka maternice, konečníka, penisu, vulvy, vagíny a niektoré nádory orofaryngu
HBV	hepatocelulárny karcinóm
HCV	hepatocelulárny karcinóm a niektoré lymfómy
EBV	niektoré lymfómy, nazofaryngeálny karcinóm a niektoré nádory žalúdka
KSHV / HHV-8	Kaposiho sarkóm
HTLV-1	leukémia/lymfóm dospelých T-buniek
Schistosoma haematobium	rakovina močového mechúra
Opisthorchis viverrini	cholangiokarcinóm
Clonorchis sinensis	cholangiokarcinóm

Najväčšiu časť celosvetovej záťaže nádorov súvisiacich s infekciami predstavujú najmä H. pylori, HPV a vírusy hepatitídy B a C.

Helicobacter pylori: Keď chronická infekcia žalúdka zvyšuje riziko rakoviny

Helicobacter pylori je jedným z najlepšie preskúmaných príkladov bakteriálnej infekcie spojenej so vznikom rakoviny.

Táto baktéria môže v žalúdku prežívať celé desaťročia. U niektorých ľudí vyvoláva chronický zápal žalúdočnej sliznice, ktorý môže postupne meniť štruktúru a funkciu tkaniva.

Dlhodobý zápal môže časom viesť k zmenám, ktoré zvyšujú riziko vzniku adenokarcinómu žalúdka. Infekcia H. pylori súvisí aj so vznikom žalúdočného MALT lymfómu.

Dobrou správou je, že H. pylori možno liečiť. Včasné odhalenie infekcie a správne zvolená eradikačná liečba preto môžu zohrávať dôležitú úlohu v prevencii.

HPV: Jeden z najvýznamnejších preventabilných rizikových faktorov

Pretrvávajúca infekcia vysokorizikovými typmi HPV je jednou z najznámejších infekčných príčin rakoviny.

Väčšina HPV infekcií spontánne vymizne a nespôsobí žiadne vážne následky. Problém predstavujú najmä infekcie vysokorizikovými typmi HPV, ktoré v organizme pretrvávajú dlhodobo.

Ak vírus zostáva v bunkách roky, jeho proteíny môžu narúšať prirodzenú kontrolu bunkového delenia. Postupne tak môžu vzniknúť prekancerózne zmeny, ktoré sa u časti ľudí môžu neskôr vyvinúť do invazívneho nádoru.

HPV sa spája najmä s rakovinou:

• krčka maternice,
• análnej oblasti,
• vulvy,
• vagíny,
• penisu,
• orofaryngu.

Práve pri HPV máme zároveň veľmi silné možnosti prevencie. Očkovanie proti HPV v kombinácii s pravidelným skríningom krčka maternice dokáže významne znižovať riziko vzniku HPV-asociovaných nádorov.

Hepatitída B a C: Dlhodobé poškodenie pečene a riziko rakoviny

Ak sa infekcia vírusom hepatitídy B alebo C stane chronickou, môže počas mnohých rokov spôsobovať zápal a opakované poškodzovanie pečeňových buniek.

Pečeň sa neustále snaží poškodené bunky nahrádzať novými. Dlhodobé cykly poškodenia a regenerácie však môžu podporovať vznik fibrózy, cirhózy a hromadenie genetických zmien.

Chronická infekcia HBV aj HCV preto patrí medzi významné rizikové faktory hepatocelulárneho karcinómu, najčastejšieho primárneho zhubného nádoru pečene.

Významnú úlohu tu opäť zohráva prevencia a liečba. Očkovanie proti hepatitíde B, prevencia prenosu, diagnostika chronických infekcií a dostupná antivírusová liečba dokážu riziko závažných komplikácií významne ovplyvniť.

S rakovinou môžu súvisieť aj niektoré parazitárne infekcie

Nielen vírusy a baktérie, ale aj niektoré parazity sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku nádorových ochorení.

Dlhodobá infekcia parazitom Schistosoma haematobium môže vyvolávať chronický zápal močových ciest a je spojená so zvýšeným rizikom rakoviny močového mechúra.

Motolice Opisthorchis viverrini a Clonorchis sinensis môžu dlhodobo prežívať v žlčových cestách. Chronický zápal a opakované poškodzovanie tkaniva následne zvyšujú riziko cholangiokarcinómu, teda rakoviny žlčových ciest.

Aj tieto príklady ukazujú, že problém často nespočíva iba v samotnej prítomnosti infekcie, ale v tom, aké prostredie infekcia v tkanive vytvára počas rokov svojho pôsobenia.

Ďalšie baktérie, mikrobióm a nové smery výskumu

V posledných rokoch sa vedci čoraz intenzívnejšie zaoberajú aj úlohou ďalších mikroorganizmov a ľudského mikrobiómu pri vzniku a vývoji rakoviny.

Jedným z príkladov je baktéria Fusobacterium nucleatum, ktorá sa opakovane nachádza v súvislosti s kolorektálnym karcinómom. Výskum skúma jej možný vplyv na zápal, biologické vlastnosti nádoru a lokálnu imunitnú odpoveď.

Možné súvislosti s nádorovými ochoreniami sa skúmajú aj pri baktériách, ako sú Salmonella Typhi či niektoré druhy Chlamydia.

Pri týchto novších poznatkoch je však potrebná opatrnosť. Súvislosť ešte automaticky neznamená príčinnú súvislosť. Ak sa určitý mikroorganizmus nachádza častejšie v konkrétnom type nádoru, neznamená to automaticky, že tento nádor spôsobil. Nádor totiž dokáže meniť svoje okolité prostredie vrátane zloženia mikrobiómu.

Ide preto o jednu z najzaujímavejších, ale zároveň stále sa vyvíjajúcich oblastí onkologického výskumu.

Koinfekcie môžu riziko ďalej ovplyvňovať

Vznik rakoviny je zriedkavo výsledkom pôsobenia jediného faktora.

Človek môže byť súčasne infikovaný viacerými patogénmi a jednotlivé infekcie môžu navzájom ovplyvňovať reakcie imunitného systému.

Oslabená imunita môže napríklad umožniť dlhšie pretrvávanie alebo opätovnú aktiváciu onkogénnych vírusov. Chronický zápal vyvolaný jednou infekciou môže zároveň meniť tkanivové prostredie a tým ovplyvniť správanie ďalšieho patogénu.

Výskum preto dnes čoraz viac vníma vznik rakoviny súvisiacej s infekciami ako výsledok komplexnej súhry medzi:

• patogénom,
• imunitným systémom,
• genetickou výbavou človeka,
• mikroprostredím tkaniva,
• ďalšími infekciami a vonkajšími faktormi.

Aj to môže vysvetľovať, prečo rakovinu rozvinie iba časť ľudí infikovaných patogénmi, ktoré sú s nádorovými ochoreniami spojené.

Rozdiely medzi krajinami sú výrazné

Výskyt nádorových ochorení súvisiacich s infekciami nie je vo svete rovnomerný.

V mnohých ekonomicky rozvinutých krajinách tvoria infekčne podmienené nádory relatívne menšiu časť všetkých onkologických ochorení. V niektorých častiach subsaharskej Afriky a Ázie je ich podiel podstatne vyšší.

Rozdiely ovplyvňuje viacero faktorov, napríklad dostupnosť očkovania, výskyt chronických infekcií, hygienické podmienky, skríningové programy, dostupnosť liečby či socioekonomická situácia.

Práve tieto rozdiely ukazujú, že významnej časti rakoviny spojenej s infekciami možno predchádzať.

Dá sa rakovine spojenej s infekciami predchádzať?

V mnohých prípadoch áno.

Na rozdiel od veku či vrodenej genetickej predispozície môžeme viaceré významné infekčné rizikové faktory ovplyvniť – infekcii predísť, včas ju diagnostikovať, liečiť alebo ju dlhodobo kontrolovať.

Medzi najdôležitejšie možnosti patria:

1. Očkovanie. Vakcíny proti HPV a hepatitíde B pomáhajú predchádzať infekciám, ktoré môžu neskôr viesť k vzniku nádorových ochorení.
2. Skríning. Pravidelný skríning krčka maternice dokáže odhaliť prekancerózne zmeny ešte predtým, ako sa z nich vyvinie invazívna rakovina.
3. Diagnostika a liečba infekcií. Odhalenie a správna liečba infekcií, ako je H. pylori, môžu znižovať riziko dlhodobých komplikácií.
4. Prevencia prenosu. Bezpečné sexuálne správanie, sterilné zdravotnícke pomôcky, kontrola darovanej krvi a ďalšie opatrenia verejného zdravotníctva pomáhajú znižovať výskyt infekcií spojených s rakovinou.
5. Dlhodobá kontrola chronických infekcií. Pri infekciách, ako sú HBV či HCV, môže správna liečba a pravidelné sledovanie výrazne ovplyvniť riziko neskorších komplikácií.

Infekcia je len jednou časťou skladačky

Dôležité je zdôrazniť, že infekcia neznamená, že človek dostane rakovinu.

Veľké množstvo ľudí sa počas života stretne s patogénmi, ktoré sú spojené s určitými typmi rakoviny, no nádorové ochorenie sa u nich nikdy nevyvinie.

Rakovina je komplexné ochorenie. Na jej vzniku sa môžu podieľať genetická predispozícia, vek, stav imunitného systému, životný štýl, environmentálne vplyvy aj náhodné biologické procesy.

Chronická infekcia však môže postupne meniť podmienky v organizme. Môže udržiavať zápal, zvyšovať poškodenie DNA, narúšať reguláciu rastu buniek alebo oslabovať imunitný dohľad.

V priebehu rokov tak môže vytvoriť prostredie, v ktorom majú abnormálne bunky väčšiu šancu prežiť a ďalej sa množiť.

Prečo je dôležité o tom vedieť?

Súvislosť medzi infekciami a rakovinou ukazuje, že prevencia rakoviny nie je len otázkou životného štýlu.

Niektoré procesy, ktoré napokon vedú k vzniku nádoru, sa môžu začať mnoho rokov alebo dokonca desaťročia pred stanovením diagnózy.

Pochopenie toho, čo sa v organizme počas tohto obdobia deje – od chronického zápalu cez poškodenie DNA až po zmeny v imunitnej odpovedi – je čoraz dôležitejšie aj v kontexte personalizovanej prevencie a modernej onkológie.

Práve pri infekčne podmienených nádoroch však máme jednu veľkú výhodu: pri mnohých z nich už dnes poznáme konkrétne možnosti, ako riziko znižovať.

Očkovanie, skríning, včasná diagnostika a liečba chronických infekcií spolu s účinnými opatreniami verejného zdravotníctva môžu pomôcť predchádzať významnému počtu prípadov rakoviny.

Referencie

• Plummer M, de Martel C, Vignat J, Ferlay J, Bray F, Franceschi S. Global burden of cancers attributable to infections in 2012: a synthetic analysis. Lancet Global Health. 2016.
• de Martel C, Ferlay J, Franceschi S, et al. Global burden of cancers attributable to infections in 2008: a review and synthetic analysis. Lancet Oncology. 2012.
• Kuper H, Adami HO, Trichopoulos D. Infections as a major preventable cause of human cancer. Journal of Internal Medicine. 2000.
• de Martel C, Franceschi S. Infections and cancer: established associations and new hypotheses. Critical Reviews in Oncology/Hematology. 2009.
• Yasunaga J, Matsuoka M. Oncogenic spiral by infectious pathogens: cooperation of multiple factors in cancer development. Cancer Science. 2018.
• Hatta MNA, Hanif EAM, et al. Pathogens and carcinogenesis: a review. Biology. 2021.

Článok má informačný a vzdelávací charakter. Nenahrádza odbornú lekársku konzultáciu, diagnostiku ani liečbu. Ak máte obavy týkajúce sa chronickej infekcie alebo rizika vzniku rakoviny, obráťte sa na kvalifikovaného zdravotníckeho pracovníka.