Stav výskumu rakoviny: Kam smeruje onkológia

Výskum rakoviny v súčasnosti prechádza zásadnou zmenou v spôsobe, akým o rakovine uvažujeme. Výskum sa dnes zameriava na mnohé faktory prispievajúce k vzniku a rastu rakoviny vrátane molekulárneho profilu nádoru, genetických zmien, správania nádoru a okolitého imunitného prostredia.

Spôsoby diagnostiky a liečby rakoviny sa neustále vyvíjajú so zavádzaním nových technológií — od imunoterapie cez genomické platformy až po platformy umelej inteligencie.

Tieto technologické zmeny viedli k tomu, že FDA v roku 2025 schválila viac ako 20 nových onkologických liečebných postupov.

Mnohé novšie terapie sa však zameriavajú na jednotlivé mutácie. Najväčší pokrok v liečbe rakoviny by mohol prísť zo schopnosti určiť, ako tieto mutácie budú navzájom interagovať.

V prípade imunoterapie jednotlivé mutácie alebo ich súbory spôsobujú, že sa nádory líšia predovšetkým v spôsobe svojho správania.

Imunoterapia: Pomoc imunitnému systému v boji proti rakovine

Imunoterapia patrí medzi hlavné inovácie v onkologickej starostlivosti.

Na rozdiel od tradičnej chemoterapie, ktorá ničí rýchlo sa deliace bunky, imunoterapia pomáha imunitnému systému tela nádorové bunky rozpoznať a zničiť.

Mnohé rané úspechy imunoterapie súviseli s použitím inhibitorov imunitných checkpointov.

Niektoré inhibítory checkpointov cielia na proteíny ako PD-1, PD-L1 a CTLA-4. Odstránenie týchto biologických „brzd" viedlo k výrazným odpovediam pri melanóme, rakovine pľúc a krvných nádoroch.

Imunoterapia však prináša aj mnoho výziev.

Hoci sú inhibítory checkpointov významným pokrokom, nepomáhajú všetkým pacientom.

Hlavnou otázkou výskumu už nie je, či imunoterapia účinkuje. Hlavným problémom je určiť, ktorým pacientom by imunoterapia pomohla najviac. Ak by spoľahlivé markery predikovali odpoveď pacienta na liečbu, mohli by sme pacientov vyberať presnejšie a vyhnúť sa neúčinným liečbám a ich vedľajším účinkom.

CAR-T bunky prekračujú hranice krvných nádorov

Imunoterapia sa tiež intenzívne venuje CAR-T bunkám.

Prvým krokom je odber imunitných buniek pacienta.

Tieto bunky sa následne geneticky upravia tak, aby rozpoznávali nádorové bunky.

Posledným krokom je návrat upravených buniek späť do tela pacienta.

CAR-T bunky boli úspešné pri mnohých krvných nádoroch. Vedci rozšírili svoj záujem aj na solídne nádory.

Úprava imunitných buniek ako stratégia proti solídnym nádorom je oveľa náročnejšia. Vzhľadom na hustotu a komplexnosť solídnych nádorov sa imunitné bunky k nádorovým bunkám dostávajú ťažko.

Existuje viacero stratégií na kontrolu upravených imunitných buniek. Jednou z nich sú lokálne aktivované CAR-T bunky.

Precízna medicína prekračuje hranice polohy nádoru

V minulosti sa liečba rakoviny organizovala podľa orgánu, v ktorom sa nádor nachádzal — rakovina prsníka, pľúc, kolorektálna rakovina či rakovina pankreasu.

Precízna onkológia nás nabáda uvažovať o rakovine inak.

Zostáva otázka:

Čo biologicky poháňa tento konkrétny nádor?

Sekvenovanie novej generácie (NGS) dokáže identifikovať genomické zmeny v nádorových bunkách. Niektoré z týchto zmien sú biomarkery. Vďaka niektorým zmenám je možné nádory cielene liečiť novými terapiami.

Presúvame sa od orgánovo orientovaného modelu onkológie k modelu, ktorý vychádza z molekulárnych detailov rakoviny.

Genomika je len časťou tohto vývoja.

Výskumníci súčasne skúmajú širokú škálu biologických vrstiev:

• DNA a genomické zmeny
• RNA a génová expresia
• proteíny
• epigenetické zmeny (napr. metylácia DNA)
• imunitné charakteristiky
• mikroprostredie nádoru
• metabolické a iné molekulárne signály

Prijatie tohto širšieho rámca (niekedy označovaného ako multiomika) často výrazne pomáha pochopiť biológiu nádoru nad rámec samotného skúmania DNA.

Tekutá biopsia: Hľadanie signálov rakoviny v krvi

Ďalšou oblasťou výskumu je tekutá biopsia.

Namiesto chirurgického odberu tkaniva alebo klasickej biopsie tekutá biopsia hľadá biologický materiál v krvi alebo iných telesných tekutinách.

Príkladom je cirkulujúca nádorová DNA (ctDNA).

Tieto systémy umožňujú sledovať vývoj nádorov, identifikovať molekulárne zmeny, známky reziduálnej choroby a určovať, ako rakovina reaguje na liečbu.

Extracelulárne vezikuly a ďalšie cirkulujúce biomarkery sa v súčasnosti skúmajú ako možné metódy včasnej detekcie rakoviny.

Rakovina pankreasu je dobrým príkladom nádoru, pri ktorom je včasná detekcia kľúčová, keďže približne 85 % pacientov je diagnostikovaných v pokročilom štádiu.

Je však potrebné rozlišovať výskum od rozsiahlo validovaných metód vhodných na skríning. Mnohé vznikajúce technológie tekutej biopsie sú síce sľubné, no vyžadujú si rozsiahlu klinickú validáciu skôr, než možno zdôvodniť ich použitie v populáčnom skríningu.

Single-cell sekvenovanie umožňuje nazrieť do nádoru

Keď si ľudia predstavia nádor, zvyčajne si predstavia zhubný útvar zložený z rovnakých buniek — to však nie je pravda.

Nádor môže byť zmesou mnohých rôznych populácií buniek vrátane nádorových buniek, imunitných buniek, fibroblastov, buniek ciev a ďalších zložiek nádoru.

Toto je len jeden z mnohých dôvodov, prečo je liečba rakoviny taká náročná.

Vďaka technologickému pokroku dokážu výskumníci sekvenovať každú jednotlivú bunku v populácii namiesto toho, aby sa pozerali len na „priemernú" bunku.

Výskumníci tak dokážu odhaliť subpopulácie buniek, ktoré by inak bolo veľmi ťažké identifikovať.

To pomáha lepšie pochopiť, prečo sú nádorové bunky rezistentné voči liečbe, ako sa vyhýbajú imunitnému systému a ktoré subpopulácie prispievajú k zlyhaniu liečby a návratu nádoru.

Umelá inteligencia zameraná na onkológiu

V modernej diagnostike dokáže jediný pacient vygenerovať obrovské množstvo údajov vrátane genomického sekvenovania, patologických snímok, zobrazovacích vyšetrení, laboratórnych výsledkov, početných terapií a niekoľkých vrstiev molekulárnych dát.

Dávať všetkým týmto údajom zmysel môže byť veľmi náročné.

Práve tu nadobúdajú na význame umelá inteligencia a strojové učenie.

AI modely možno použiť v mnohých oblastiach, napríklad:

• analýza patologických a zobrazovacích vyšetrení
• rozpoznávanie vzorov v genomických a multiomických dátach
• prognostické odhady
• určovanie pravdepodobnosti potenciálnych biomarkerov
• pomoc pri odhadovaní odpovede na liečbu
• identifikácia potenciálnych nových cieľov liečby

Výskumné modely, ako napríklad MUSK zo Stanfordu, ukazujú spôsoby, ako možno integrovať rôzne typy medicínskych údajov pomocou viacerých foriem AI na predikciu prognózy a liečby rakoviny.

Potenciál AI v onkológii spočíva skôr v predikcii výsledkov liečby s cieľom pomáhať klinikom, než nahrádzať onkológov.

Nová generácia liečby rakoviny

Základom modernej liečby rakoviny zostávajú chirurgia, rádioterapia a chemoterapia, no rýchlo sa vyvíjajú nové terapeutické modality.

Antitelo-liekové konjugáty (ADC)

Antitelo-liekové konjugáty (ADC) sú molekuly, v ktorých je protilátka spojená s protinádorovým liečivom.

Protilátky nasmerujú liečivo priamo k nádorovým bunkám.

ADC boli v posledných rokoch v centre aktívneho výskumu po schválených klinických štúdiách.

Bispecifické protilátky

Bispecifické protilátky dokážu zapojiť dva odlišné typy buniek.

Niektoré dokážu prepojiť imunitné bunky s nádorovými bunkami.

Nové terapeutiká založené na bispecifických protilátkach boli vyvinuté na cielené pôsobenie pri mnohých rezistentných a ťažko liečiteľných nádoroch, napríklad pri rakovine pľúc.

mRNA vakcíny proti rakovine

Ďalšou oblasťou, ktorá adaptuje technológie vyvinuté pre vakcíny, je onkológia.

Na rozdiel od preventívnych vakcín terapeutické vakcíny proti rakovine učia imunitný systém rozpoznávať zložky už existujúceho nádoru.

Personalizované mRNA vakcíny by mohli byť navrhnuté tak, aby cielili na mutácie nádoru konkrétneho pacienta.

Sľubné klinicky relevantné výsledky sa zaznamenali pri podávaní personalizovaných mRNA vakcín spolu s inhibíciou checkpointov pri melanóme, čo podporuje rozšírenie týchto terapií do rozsiahlejších klinických štúdií.

PROTAC

V onkológii je dizajn PROTAC založený na chimérach zacielených na proteolýzu (PROTACs).

Na rozdiel od konvenčných liečiv, ktoré zvyčajne blokujú chorobný proteín, PROTAC využívajú bunkový mechanizmus degradácie proteínov a navádzajú cielený proteín k rozkladu.

Potenciálne tak možno zacieliť aj nekonvenčné ciele nádorových proteínov.

Výskum rakoviny je čoraz viac špecifický pre konkrétnu chorobu

Zatiaľ čo zameranie výskumu rakoviny je stále do veľkej miery systémové, rozvíjajú sa čoraz cielenejšie metódy.

Pre rakovinu prsníka existujú ADC s HER2-cieleným doručením, ktoré poskytujú novú možnosť mnohým pacientkam s rakovinou prsníka.

Pri rakovine žalúdka pomáhajú biomarkery HER2, PD-L1 a prítomnosť mikrosatelitnej instability usmerňovať cielené terapie a imunoterapie.

Pri rakovine krčka maternice existuje stále veľa príležitostí v prevencii — lepšia prevencia HPV, novšie metódy skríningu molekulárnymi metódami a metyláciou DNA, ako aj rastúca integrácia AI v medicíne.

Pri ťažko liečiteľných nádoroch, ako je rakovina pankreasu, sa výskum zameriava na mnohé biologické aspekty nádoru — najmä genomické, transkriptomické, proteomické, imunitné a cirkulujúce biomarkery.

Ako rezistencia na liečbu sťažuje liečbu rakoviny

Rakovina zostáva náročná na liečbu z mnohých dôvodov, jedným z nich je malignita nádorových buniek.

Vzhľadom na povahu nádorových buniek sa časom nevyhnutne stávajú chemorezistentnejšími, čo znamená, že liečba môže krátkodobo účinkovať na časť buniek, ale dlhodobo nebude účinná.

Je to do značnej miery spôsobené tým, že niektoré bunky liečbu prežijú.

Veľká časť výskumu sa zameriava na hľadanie spôsobov, ako tieto bunky odhaliť a vytvoriť terapie pre všetky mechanizmy rezistencie.

Jedným z lákadiel kombinačnej liečby je myšlienka, že ak viaceré terapie útočia na rôzne biologické mechanizmy toho istého nádoru, prirodzená rezistencia nebude stačiť na to, aby ich zmarila.

Budúcnosť výskumu rakoviny spočíva v integrácii

Je nepravdepodobné, že najväčšie príležitosti na pokrok vo výskume rakoviny vyplynú len z jednej inovácie.

Sekvenovanie DNA poskytuje neuveriteľné množstvo údajov, ktoré pomáhajú pochopiť rakovinu pacienta. Údaje zo sekvenovania DNA však neposkytujú úplné pochopenie nádoru pacienta.

Dva nádory s rovnakou mutáciou sa môžu správať odlišne vďaka mnohým faktorom, ako je individuálna génová expresia, aktivita proteínov, mikroprostredie nádoru a ďalšie biologické faktory.

Ďalšia generácia precíznej onkológie sa zameriava na interdisciplinárnu integráciu viacerých zdrojov údajov.

Každá z „omických" platforiem opisuje iný aspekt nádoru: genomika opisuje DNA nádoru; transkriptomika opisuje aktívne gény nádoru; a proteomika opisuje proteíny nádoru a signalizačné dráhy.

Single-cell technológie opisujú bunky, v ktorých biologický signál vzniká.

Tekuté biopsie môžu charakterizovať, ako sa nádor v čase menil a vyvíjal.

Tieto multiomické datasety môžu byť extrémne rozsiahle a nemožno ich plne pochopiť, no vďaka umelej inteligencii je možné vykonávať aspoň základné analýzy týchto datasetov.

Integrácia viacerých zdrojov údajov môže pomôcť klinikom prejsť od jednoduchého chápania typov rakoviny k lepšiemu pochopeniu individuálnych hnacích faktorov nádoru.

Veľké výzvy zostávajú

Hoci vedecké inovácie neustále pribúdajú, pred realizáciou ich potenciálu na zlepšenie výsledkov pacientov stoja mnohé prekážky.

Imunoterapia je pri niektorých nádoroch celkom účinná, no mnohým pacientom nie je. Bunkové terapie začínajú prenikať do solídnych nádorov, no rezistencia na liečivá a vnútorná plasticita rakoviny zostávajú prekážkou.

Veľkým faktorom sú aj náklady a dostupnosť.

Pokročilá diagnostika je výrazne drahšia a technologicky náročnejšia, zatiaľ čo mnohé potenciálne liečebné terapie sú dostupné len v krajinách s vysokými príjmami. Krajiny s nízkymi a strednými príjmami pritom nesú neprimerane veľké globálne bremeno rakoviny a nemajú primeraný skríning, patológiu, diagnostiku a terapeutiká.

Táto ďalšia fáza inovácií musí tiež vyriešiť, ako tieto postupy dostať do kliniky a ako ich nastaviť cenovo prijateľne a dostupne.

Od liečenia rakoviny k poznaniu rakoviny

Toto je možno najdôležitejší mentálny koncept v onkológii.

Pochopenie, že rakovina je ďaleko od toho, aby bola jediným ochorením — alebo dokonca stovkami ochorení. Presnejšie ju možno chápať ako tisíce rôznych biologických systémov, ktoré sa môžu v čase meniť u každého človeka či populácie.

Budúcnosť liečby rakoviny bude pravdepodobne ďalej personalizovaná, riadená dátami a multidisciplinárna.

Dá sa použiť imunoterapia. Dá sa použiť genomika. Ďalšie vrstvy biológie nádoru možno zachytiť viacerými omickými technikami. Rakovinu možno monitorovať tekutou biopsiou. Komplexné datasety môže integrovať AI. Ťažkosti spojené s cielením rôznych aspektov biológie rakoviny pravdepodobne zmiernia nové terapeutické technológie.

Vzhľadom na to, že tieto vznikajúce technológie samy osebe nestačia, odvážna úvaha naznačuje, že skutočná hodnota týchto technológií spočíva v ich schopnosti synergicky sa integrovať.

Toto uvažovanie pravdepodobne vystihuje niektoré z najinovatívnejších projektov vo výskume rakoviny.

Namiesto toho, aby sa nádory rovnakého typu liečili rovnako, tieto nové výskumné projekty dúfajú, že odhalia jedinečnú biológiu rakoviny jednotlivého pacienta.

Referencie

Základom tohto článku sú nedávne poznatky o pokroku v liečbe rakoviny, ako aj o imunoterapii, precíznej onkológii, genomických a multiomických technológiách, single-cell sekvenovaní, epigenetických modifikáciách, vakcínach proti rakovine, theranostike založenej na nanotechnológiách a výskume onkológie špecifickej pre jednotlivé ochorenia. Patria sem práce Krishnatreya et al. (2026), Oluwajembola & Zakari (2025), Kumar & Raza (2025), Kciuk et al. (2023), Huang & Ma (2023), Lavoro & Ricci (2025), Akram & Abdullah (2025), Chekaoui & Garofalo (2024), Gupta & Roy (2024), Xu & Cao (2024), Guan & He (2023), Vincze & Spada (2025) a Dowling & Efstathiou (2023).

Tento článok nenahrádza lekársku starostlivosť. Slúži výhradne na vzdelávacie a informačné účely. Neodporúča žiadnu liečbu žiadneho typu rakoviny a neposkytuje lekárske poradenstvo. O liečbe najlepšie rozhodne kvalifikovaný zdravotnícky pracovník.